Obec Matiašovce založil v roku 1308 magister Kokoš Berzevici. Prvý raz sa obec spomína v roku 1326 ako súčasť dunajeckého panstva. V 16. storočí boli šoltýsmi Matiašoviec Passuthovci, ktorí pochádzali z Litvy. Keď zomrel posledný šoltýs z toho rodu – Stanislav, funkcia šoltýsov prešla na rodinu Lapšanských, pochádzajúcu z Nižných Lápš, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Passuthovcami. Predpokladá sa, že dedina dostala názov podľa svojho prvého šoltýsa – Matiáša.

Gotický rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla apoštolov sa nachádza hneď vedľa cesty v centre obce a obkolesuje ho stredoveký múr, v ktorom sú umiestnené kaplnky krížovej cesty s maľovanými obrazmi z roku 1835. Pôvodné presbytérium má gotickú krížovú klenbu s dvoma poľami s klinovými rebrami. Predstavanú vežu s nízkym ranogotickým vchodom pre zlý stav zbúrali a neobnovili, len časť zastrešili barokovým štítom. Na južnej strane je bohato profilovaný gotický ústupkový portál s prútmi s pol. 14.st. Z gotických okien boli pri oprave odstránené kružby, dve gotické okná za hlavným oltárom sú zamurované. Murovaná svätyňa z roku okolo 1300, bola v období baroku značne prestavaná. Vedľa kostola sa nachádza pôvodne renesančná zvonica z konca 16. storočia, ktorá bola zrekonštruovaná v nedávnej minulosti. Na ulici Potok sa tiež nachádza najmladší kostol Zamaguria, kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorý postavili veriaci obyvatelia obce.

V západnej časti obce sa nachádzajú horské cyklotrasy, ktorými sa dostanete cez Frankovský kopec (Hanušovské sedlo) až do Bachledovej doliny, zároveň sa dostanete do susednej Spišskej Starej Vsi, a tiež do poľskej dediny Kacwin. Cestná infraštruktúra pre cyklistiku je vhodná na južnej trase do susednej obce Zálesie.

V obci sa taktiež nachádzajú náučno-turistické chodníky pre peších s rôznymi doplnkovými stavbami ako prístrešok s vyhliadkovým mólom, prírodnou pozorovateľňou, prístreškami či goralskou saunou.