ZROD A PÁD

Prípravy na výstavbu kláštora začali okolo roku 1320. Kamenné základy boli položené po roku 1330 a výstavba trvala niekoľkých desaťročí. Medzi prvými boli postavené obytné cely mníchov s prislúchajúcimi záhradkami. Rok 1360 odštartoval výstavbu Kostola sv. Antona pustovníka. Vzhľadom k nepokojným časom bol areál kláštora obohnaný múrom z troch strán. Štvrtú uzatvárajúcu časť tvorila hospodárska budova so vstupnou bránou. Kláštor rádu kartuziánov odolával rôznym nástrahám takmer 250 rokov. Zničujúcim nájazdom rabujúcich vojakov nakoniec podľahol a v roku 1563 bol zrušený.

POHNUTÁ DOBA

Nasledovalo stopäťdesiatročné obdobie svetského pôsobenia, ktoré na kláštore zanechalo výrazné stopy. Majetok bol veľakrát predmetom zálohu a často menil majiteľa. Až rodina Rákoczy sa začala o majetok lepšie starať a kláštor zároveň slúžil ako hraničná pevnosť. V tomto období sa začalo kláštoru a priľahlej dedine hovoriť Rubrum Claustrum (Červený Kláštor) podľa červenej strechy opátstva.

NOVÉ ČASY

V 18. storočí sa v kláštore usadili kamaldulskí mnísi. Došlo k niekoľkým stavebným zmenám a úpravám. Niekoľko nepokojných kapitol zaznamenali spory o majetky prislúchajúce kláštoru. Pre obyvateľov Červeného Kláštora bolo spravovanie opátstva kamaldulmi vnímané pozitívne. Možno aj preto, že mnísi dodržiavali prísny sľub mlčanlivosti.

Viditeľným prínosom pre široké okolie bolo spravovanie lekárne. Lieky vyrobené v kláštore boli vyhľadávané aj za hranicami krajiny. Azda najznámejším správcom lekárne bol brat Cyprián. Lekáreň pozdvihol na takú vysokú úroveň, až sa dostala do povedomia celého Uhorska.

NIČ NETRVÁ VEČNE

Dôsledkom osvieteneckých reforiem Jozefa II. v roku 1782 kláštor opustili aj kamalduli. Miestni obyvatelia sa ani po odchode rádu nevzdali nádeje, že by kláštor mohol naďalej slúžiť celému Zamaguriu. Jozef II. povolal na opustené majetky osadníkov zo Švábska. Ďalšie obdobie sa nieslo na vlnách úpadku.

V časoch socializmu bol kláštor čiastočne udržiavaný občianskymi združeniami. Východoslovenské múzeum Košice sprístupnilo prvú expozíciu návštevníkom v roku 1966. Ľubovnianske múzeum rozšírilo povedomie o expozíciách v rokoch 1999 až 2007. O rok neskôr sa vedenia ujalo Východoslovenské múzeum a nezisková organizácia Cyprian.

EXPOZÍCIE

Stroho zariadené priestory výstavných miestností navodzujú dávnu atmosféru. Mnísi totiž žili jednoducho, čomu zodpovedá obsah i forma prezentovaného. Autenticky pôsobia napríklad vystavené sušené bylinky, ktoré príjemne prekvapia svojou arómou.
Sakrálna časť expozície je pre stropnú výmaľbu veľmi fotogenická. Príjemný čas je možné stráviť aj na priestrannom nádvorí so studňou a slnečnými hodinami. Kto by si prial zažiť skutočnú romantiku, mal by Múzeum Červený Kláštor navštíviť počas zimných mesiacov, keď je celý areál doslova prikrytý snehovou perinou s nádherným výhľadom na Tri koruny.

LIETAJÚCI MNÍCH

Legenda o lietajúcom Cypriánovi má množstvo podôb, dokonca aj jednu sfilmovanú. Tradičná povesť rozpráva o veľmi múdrom frátrovi Cypriánovi, ktorý túžil lietať. Sníval o tom vo dne i v noci. V snoch sa mu prihováral anjel a odhováral mnícha od zhotovenia krídel. Cez deň sa anjel neukazoval, a tak si odvážny Cyprián zmajstroval klzák. Vyliezol s ním na vrchol Troch korún a odvážne sa vrhol zo skalného brala. Napodiv, lietajúci stroj fungoval a zaniesol mnícha až nad Morské okov v Poľsku. Tam ho zbadal anjel zo sna a zoslal na lietajúceho Cypriána búrku. Blesk zasiahol odvážlivca, ktorý sa zrútil na breh plesa. Presne na mieste dopadu vyrástol kamenný vrch, ktorý sa dodnes nazýva Mních.

KAM V ZAMAGURÍ

Celá lokalita má čo ponúknuť. Známa je obec Ždiar s múzeom – Ždiarsky dom (38 km). Obzvlášť populárny je Chodník korunami stromov v Bachledovej doline (45 km). Milovníkov histórie nadchne mesto Kežmarok s Mestským hradom a Dreveným evanjelickým artikulárnym kostolom – UNESCO (38 km).