• Kláštor minoritov, Krížová chodba a rajský dvor
  • Adresa pamiatky: Kláštorská 554/38, 054 01 Levoča
  • Kontakt: Spišské múzeum v Levoči, Námestie Majstra Pavla 40, 054 01 Levoča
  • E-mail: info@spisskemuzeum.com
  • : +421 53 2456 777
  • GPS: 49.027675, 20.589539 (IKLE), 49.024966, 20.592677 (Parkovisko medzi Menhardskou bránou a Baštou)

STRACH A ODVAHA

Bol to strach, čo sa od dávnych čias zakrádal do ulíc bohatej Levoče. Majetok talentovaných obchodníkov a šikovnosť remeselníkov lákal zlodejov i tých, ktorí si mohli dovoliť lúpežnú výpravu proti celému mestu. Strach Levočanov v 13. storočí prerástol v hnev a hnev v odhodlanie postaviť obranné opevnenie okolo celého mesta. A neboli to len kamenné múry. Celý fortifikačný systém počítal aj s vodnou priekopou, ktorá sa dala podľa potreby rýchlo zaplaviť. V dvojitých hradbách vyrástli dve brány, ku ktorým neskôr pribudla menšia Menhardská. Samozrejmosťou bolo aj 15 stredovekých bášt a obranných vežičiek. Odvaha postaviť opevnenie, ktoré pretrvalo do dnešných dní ako najzachovalejšie na celom území Slovenska priam láka k podrobnejšej prehliadke.

SPODNÁ BRÁNA

Takto naši predkovia volali dnes už nejestvujúci tretí priechod za mestské múry. Ak by sa zachovala, videli by sme ju z kruhového objazdu na hlavnom ťahu v smere Poprad Prešov. Vydajme sa ďalej po Probstnerovej ulici smerom na Prešov. Prečo Probstnerovej? Ulica dostala názov po rodine, ktorá začala podnikať v baníctve. Darilo sa im natoľko, že vďaka nadobudnutému majetku bola prisťahovalecká rodina prijatá medzi plnoprávnych levočských mešťanov.

MENHARDSKÁ BRÁNA

Vedení Probstnerovou ulicou sa už po pár desiatkach metrov začnú ukazovať vysoké kamenné múry a prvá zo zachovaných bášt. Za ňu vypĺňa opevnenie najmenšia Menhardská brána. Priechod do centra Levoče je natoľko úzky, že značka zákaz vjazdu má svoje opodstatnenie. Vhodným miestom na parkovanie a následnú pešiu obhliadku hradieb je odstavná plocha medzi Menhardskou bránou a Baštou.

KUPECKÁ BAŠTA

Túto mohutnú stavbu vytŕčajúcu z hradieb sa nedá prehliadnuť. Už samotné strieľne na viacerých výškových úrovniach prezrádzajú jej pôvodný ochranných účel. Ako čas plynul a krviprelievania bolo čoraz menej, aj bašta strácala na svojom význame a začala chátrať. Dostala sa do opatery cechov. Najprv to boli krajčíri a neskôr kupci od čoho je odvodený aj názov. Dnes slúži, ako reštaurácia.

KOŠICKÁ BRÁNA A MINORITI

Je až neuveriteľné, že sa zachovala vo veľmi dobrom stave a dnes slúži milovníkom histórie na obdiv a ostatným, ako hlavný vjazd do centra Levoče. Bezprostredne za Košickou bránou stojí za povšimnutie Kostol Ducha Svätého a kláštor minoritov. Rád je s Levočou spojený už od roku 1308. Dokladuje to zápis v Lányiho kronike, kde sa spomína kláštor pri hradbách. Oba objekty stoja na mieste najstaršieho kostola v Levoči, ktorý vyhorel v roku 1747 a následne bol zbúraný. Chrám je návštevníkom prístupný počas cirkevných obradov. Je zaujímavý svojou neskorobarokovou podstatou a oltárnym obrazom Zoslanie Ducha Svätého od významného maliara Jozefa Czauczika.

STRETNUTIE SO STREDOVEKOM

Nenápadný priechod oproti Kostolu Ducha Svätého prenáša v čase. Pod nohami mizne asfalt, ktorý vystrieda jednoduchá prírodná cesta pripomínajúca stredovek. Múry sú pevné a z vnútornej strany mesta nie veľmi vysoké, čím umožňujú nádherný výhľad na široké okolie a Mariánsku horu. Pohľad si zaslúži aj ďalšia z obranných bášt.

PRACHÁREŇ MILO PREKVAPÍ

V severozápadnom roku mestského opevnenia sa nachádza najväčšia bašta nazývaná pracháreň. Smeruje k starej ceste vedúcej do Kežmarku – Levočského obchodného soka. Dnes v bašte sídli boutique hotel a reštaurácia.

POĽSKÁ BRÁNA NIE JE BRÁNA

Záver zachovaného opevnenia patrí Poľskej bráne. V skutočnosti to nikdy nebola brána v pravom zmysle slova. Jedná sa o klenbový prechod pod vežu patriacu ku Kostolu Panny Márie, Kráľovnej anjelov a sv. Ladislava. Domáci tento chrám patriaci minoritom poznajú, ako Gymnaziálny, alebo Čierny kostol. Aj v tejto sakrálnej stavbe sa oplatí venovať pozornosť obrazu sv. Jozefa – pestúna na hlavnom oltári od Jozefa Czauczika. Verejnosti je prístupný len počas cirkevných obradov.

3x CZAUCZIK A DOSŤ

Tretí oltárny obraz od Jozefa Czauczika sa nachádza v Evanjelickom chráme na Námestí Majstra Pavla a predstavuje výjav z evanjelia – Kristus kráčajúci po mori zachraňuje topiaceho sa apoštola Petra. Táto prechádza smeruje opäť na parkovisko medzi Menhardskou bránou a Baštou, avšak už bez kamenných múrov.

A ČO ĎALEJ?

Samotné historické srdce Levoče ponúka veľmi veľa. Obľúbenou zastávkou je Mariánska hora (5 km). Spišský hrad a Spišská Kapitula sú ďalšou neodmysliteľnou zastávkou na ceste po pokladoch Spiša (19 km).  Komu sa páčilo v Levoči, rozhodne by mal navštíviť historický Kežmarok (28 km).

Život v stredovekých mestách nebol len o trhoch, hradbách, radnici a meštianskych domoch so svojimi remeselníckymi dielňami. Súčasťou stredovekej všednosti bol i duchovný a sociálny rozmer mestského diania- starostlivosť o chudobných či chorých. Najvýraznejšou formou takejto pomoci bolo zakladanie mendikantských kláštorov.

Minoriti pôsobili v Levoči už v druhej polovici 13. storočia, no situovanie ich prvého rehoľného domu nie je známe. Na mieste dnešného kláštora sa dá predpokladať staršia – iste menšia – budova kláštora – dormitórium (spálňa) s refektárom (jedáleň) a s menšou murovanou sakrálnou stavbou, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň. Výstavba vrcholnogotického komplexu s konventom a kostolom, situovaného na okraji sídla pri hradbách, prebiehala zrejme už od začiatku 14. storočia. Výstavba kláštora pokračovala ambitom – krížovou chodbou. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol tiež postavený nový refektár (dnešná recepcia).Ukončenie stavby je rámcovo datované k roku 1380.

 Krížová chodba a rajský dvor

Krížová chodba (ambit, ambulatorium) kláštora minoritov v Levoči obklopuje Rajský dvor. Chodby pristavené ku kláštornému kostolu sú štvorstranného pôdorysu s otvorenými arkádami do vnútorného dvora. Symbolicky vyjadrovali odlúčenie od vonkajšieho sveta, v istom zmysle však aj krížovú cestu Ježiša Krista. Ambity boli miestom modlitby mníchov, ale aj dejiskom rôznych liturgických procesií, o čom svedčí napríklad prítomnosť pastofória (bohostánku) vo východnom krídle levočského ambitu, ako aj nástenné maľby, ktoré sa zachovali na viacerých miestach chodby. V minulosti priestory neboli prístupné verejnosti.

Návštevníci dnes majú po stáročiach tajomna, ktoré kláštor obklopovalo, jedinečnú možnosť navštíviť vnútro Kláštora minoritov, refektár, krížovú chodbu i kapitulnú miestnosť, ktoré sa pokladajú za najkrajší a najvýznamnejší príklad stredovekej kláštornej architektúry na území Slovenska.